Dnes (29. marca) uplynie 560 rokov od korunovácie svätoštefánskou korunou Mateja I. Korvína za uhorského kráľa.
Ceremónia sa odohrala 29. marca 1464 v Stoličnom Belehrade
(Székesfehérvár) - až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci, to bolo
tradičné miesto korunovácie uhorských kráľov. Mateja I. Korvína
korunoval ostrihomský arcibiskup. Na túto udalosť však musel čakať šesť
rokov. Za uhorského kráľa ho totiž zvolili už 24. januára 1458 v Pešti.
Absenciu korunovácie si Korvín už predtým symbolicky vynahradil
slávnostným vjazdom do Budína v roku 1458, ktorým demonštroval prevzatie
moci v krajine. Prejavilo sa to aj zmenou titulovania panovníka –
zatiaľ čo dovtedy sa tituloval ako rex electus, teda zvolený kráľ, po
ceremoniálnom prevzatí moci už zdôrazňoval tradičný kráľovský status,
teda dei gratia rex (kráľ z Božej milosti).
Až korunovácia však pre Korvína znamenala ukončenie procesu vlastnej
legitimizácie a vyjadrovala nespochybniteľnosť jeho vlády v krajine.
Matej Korvín bol uhorským kráľom v rokoch 1458 - 1490, od roku 1486
rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj na titul českého kráľa.
Narodil sa 23. februára 1443 v Kluži.
Panovníkom sa stal vďaka podpore strednej a nižšej šľachty, ako aj
silnej huňadyovskej ligy. Kráľ Matej Korvín totiž z rodu Huňadyovcov
pochádzal.
Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján
Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo
sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami.
Spolu so starším bratom Ladislavom sa vďaka otcovmu postaveniu od
malička pohyboval v prostredí najvyššej uhorskej šľachty. Po otcovej
smrti ho spolu s bratom zajali, Ladislava popravili, Matej len o vlások
unikol trestu smrti.
V mladosti získal nevšedné vzdelanie a rozsiahle jazykové znalosti. Jeho
prvou manželkou bola Katarína, dcéra českého kráľa Juraja
Poděbradského. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou,
dcérou neapolského kráľa.
Kráľ Matej Korvín bol renesančným panovníkom. Patrí medzi
najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Je opradený mnohými
povesťami a bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v
pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Známe je najmä
príslovie: "Zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť."
Bol panovník pevnej ruky, cieľavedomý s veľkými plánmi. Charakterizujú
ho ako kráľa pohotového, bystrého s vycibreným jazykom a pamäťou, ktorú
si neustále cvičil.
Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom
Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor
zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Po likvidácii vnútorného
nepriateľa podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol
iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom
zameriaval na výboje, ktorými chcel upevniť a rozšíriť hranice
kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších
prívržencov.
K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela aj jeho druhá
manželka Beatrix Aragónska, spolu s ktorou vzdelanosť výrazne
podporoval. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov,
staviteľov a učencov.
Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky
humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z
Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady
antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.
Keďže panovníkove manželstvá boli bezdetné a nepriniesli mu kráľovského
dediča, rozhodol sa priznať nemanželského syna Jána, ktorého mal s
rakúskou meštiankou Barbarou Edelpöckovou, za svojho jediného nástupcu
na kráľovský trón. Jánovi Korvínovi však stáli v ceste mnohé prekážky,
vrátane nepriateľov z jeho najbližšieho okolia a jeho otec zomrel skôr,
ako mohol svoje zámery uskutočniť.
Matej Korvín zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Po jeho
smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku
1471 českým kráľom. Vladislava zvolili uhorské stavy, ktoré
nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa stal kráľom jeho nemanželský syn
Ján Korvín.